Prečo pretáčame čas?

Autor: Anežka Gernešiová | 29.3.2020 o 13:41 | Karma článku: 10,24 | Prečítané:  4943x

Dnes je ten deň. Pretáčanie času nám dáva buď hodinu navyše alebo nám jednu zoberie. Ale prečo to vlastne robíme a kto s tým začal ako prvý?

Pretáčanie času sa deje vždy poslednú nedeľu v októbri, kedy sa čas posúva o hodinu dozadu a poslednú nedeľu v marci, kedy sa čas posúva o hodinu dopredu. Pravdepodobne ako prvý s tým začal Benjamin Franklin, jeden zo zakladateľov Spojených štátov amerických, v roku 1784, keď pracoval vo Francúzsku ako ambasádor. V liste adresovanom parížskym novinám zo žartu navrhol, že ľudia by mali vstávať skôr, aby si užili viac denného svetla. Takisto bol presvedčený, že keď bude viac denného svetla, tak ušetrí na sviečkach.

Až v roku 1895 George Hudson navrhol, že v lete by sme mali pretáčať čas až o dve hodiny dopredu. Bohužiaľ, ľudia ho vysmiali a tento nápad sa nikdy nezrealizoval. O 10 rokov neskôr, staviteľ William Willett túto myšlienku navrhol znovu. William Willett totiž miloval golf a bol veľmi naštvaný, keď slnko zapadlo a on nemohol pokračovať v hre. Celý život bojoval za to, aby sa hodiny mohli presúvať, ale nanešťastie, Spojené kráľovstvo tento návrh prijalo až v roku 1916 – rok po jeho smrti.

Počas 1. svetovej vojny sa čas začal meniť v celosvetovom meradle. Nemecko ako prvé prebralo túto myšlienku kvôli ušetreniu zimy pre vojakov a čoskoro sa k nemu pridali aj ostatné štáty. V priebehu 2. svetovej vojny, americký prezident Roosevelt vo svojej známej reči v roku 1942 povedal: „musíme sa správať s rešpektom podľa toho, čo vojna vyžaduje“ a zaviedol zmenu času pre takmer celé Spojené štáty americké.

Je potrebné povedať, že aj dnes množstvo krajín nepoužíva zmenu času. Je to hlavne z toho dôvodu, že v týchto krajinách (hlavne okolo rovníka) sa množstvo denného svetla v priebehu ročných období nemení tak rapídne ako v ostatných krajinách. Ale niektoré krajiny, ako napríklad Rakúsko či Brazília, stále uvažujú nad tým, že by prestali posúvať čas.

Šetrenie energie pred 100 rokmi dávalo zmysel, ale je potrebný aj v dnešnej konzumnej spoločnosti? Niektorí tvrdia, že zmena času šetrí potrebné energie, keďže ľudia často chodia v lete von a míňajú peniaze v reštauráciách či nákupných centrách, ale na druhej strane, šetria umelé svetlo a teda šetria aj peniaze. Ale keď je vonku sychravé, tmavé počasie, ľudia sa ponáhľajú do svojich domovov. Takže toto by mal byť hlavný dôvod presunu času, lenže, nie je to v skutočnosti také jednoduché. Lisa Kramer, profesorka na univerzite v Toronte, skúmala, aký efekt má posun času na burzu. Zistila, že kým nasledujúci deň je väčšinou pokles cien na burze, straty sú dva až päťkrát väčšie.

Doktori a vedci takisto negatívne kritizujú zmenu času, keďže narušenie spánkového režimu má obrovské dôsledky na naše zdravie. Narušenie nášho biologického režimu, známeho ako „cirkadiánny rytmus“, zvyšuje riziko srdcového infarktu až o 25%. Niektorí to dokonca spájajú aj s väčším výskytom samovrážd. Čo je zaujímavé, nasledujúci pondelok sa množstvo autonehôd zvyšuje o 17% a ľudia zmeškajú do práce či do školy až o 67% ako v bežný pondelok. Takže robíme to naozaj len kvôli tradícii? Ak áno, tak je čas na zmenu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Michaely Terenzani

Keď sa premiér teší na nové bábätká

V honbe za nulou na grafe sme sa na naše deti vykašľali.


Už ste čítali?